Dystopická predstava temnej budúcnosti preľudneného sveta, tak neľudská, brutálna a ne fér, kde milióny žijú na úkor miliard. Toto a ešte viac predstavuje román známeho českého autora Josefa Pecinovského s názvom Plástev Jedu. Toto diela uzrelo svetlo sveta už v roku 1990, čiže ho v podstate môžme považovať už za klasickú scifi. V celku nedávnej dobe bola táto kniha reeditovaná vydavateľstvom Epocha a oblečená do nového "kabátiku", teda dostala novú obálku s, teda aspoň podľa mňa, veľmi podarenou ilustráciou.
Vydavateľstvo: Epocha
Počet strán: 322
Rok vydania: 2007, 1. vydanie originálu - 1990
ISBN: 978-80-7425-214-3
Séria: Plastev (1.)
Väzba: paperback
Cena: 10,87 €/ 239 Kč
Vitajte v úli, vitajte v Plástvi plnej jedu!
Vitajte v budúcnosti! Myslíte si, že ľudstvo vyriešilo všetky problémy? Že ľudia jazdia lietajúcimi autami? Že dovolenky na iné planéty sú samozrejmosťou? Tak to sa škaredo mýlite! Svet je tak neskutočne preplnený, že z ľudí sa stal iba obyčajný materiál, ktorí za pomoci pokročilej genetiky a biochémie dokáže byť upravený a to až na nepoznanie od toho čomu my v dnešnej dobe hovoríme človek. Ľudstvo vystavalo obrovské výrobné komplexy zvané Plástve, ktoré zaberajú tisíce kilometrov štvorcových. Život v Plástvi je najlepší a najjednoduchší v tých najvyšších poschodiach, v takzvanej obytnej oblasti, a najťažší v tých najnižších, čiže v doloch. V obytnej sfére žijú ľudia normálny, pohodlný život, zatiaľ čo zvyšok Plástve je plná takzvaných trubcov, čo sú geneticky upravený a vlastného vedomia pozbavený ľudia, ktorí od svojho narodenia do svojej smrti tvrdo pracujú. Príbeh tejto knihy sa odohráva v Plástvi A24, v ktorej sa však deje niečo podozrivé, niečo čo môže ohroziť všetkých, celé bilióny ľudí.
Zaujímavá, i keď miestami uponáhľaná predstava budúcnosti
Josef Pecinovský nám priniesol zaujímavú, prepracovanú a hlavne temnú predstavu budúcnosti nášho sveta. Tento svet je krutý a plný bezprávia k miliardám, zatiaľ čo milióny si kráľovsky nažívajú na vrcholoch už spomínaných výrobných komplexoch. Princíp fungovania celej spoločnosti spočíva na nesmierne pokročilej technike, dobrým príkladom je existujúca umelá inteligencia, a pokročilej biochémii a genetike, dovoľujúcej upravovať ľudské bytosti podľa potrieb spoločnosti. Autor pri tvorení vlastného sveta myslel takmer na všetko, ale aj takáto zjavne dokonalá i keď nespravodlivá spoločnosť má svoje chyby, na ktoré môže kruto doplatiť.
Úryvok:
"Do vily nebo do chaty, pane?" opakoval karnet.
"J-j-já...," koktal Mayo. "J-j-jako o-obvykle..."
"Do vily," usoudil karnet. Mayo si oddechl. Nevěděl, co je to vila, ale byl rád, že se karnet prěstal vyptávat. Čekal, že se kabinka rozjede zpět, ale k jeho zděšení začala po chvíli stoupat prudce vzhúru.
Kniha je plná politiky, intríg, zrady a taktiež tu nechýba aj určitá dávka akcie. Celá Plástev je veľmi dobré opísaná, avšak tento opis nenudí, skôr vyvoláva väčšiu a väčšiu chuť dozvedieť sa viac. V diele nechýba ani určitá porcia tajomstiev a ich následné odhaľovanie. Tieto detaily veľmi prispievajú k pútavosti celého príbehu. Plástev jedu je rozdelená na tri celky. Prvý celok hovorí o tom ako v Plástvi A24 začali problémy, druhý zas o tom ako sa problémy začali riešiť a aký mali dopad na život v tomto komplexe a posledný, tretí, zas celý tento kratší príbeh ukončuje.
Tento príbeh je určený skôr starším čitateľov a to práve kvôli všade prítomnej temnote príbehu, brutalite a až odporne nehumánnemu správaniu voči niekoľkým miliardám ľudí. Predstavte si napríklad, že ľudia s krvnou skupinou 0 sú celý svoj život držaný v umelom spánku a pravidelne je im odoberané určité množstvo krvi, keďže túto krvnú skupinu považujú za univerzálneho darcu a ľudia s touto skupinou sú v Plástvi nesmierne vzácny. Toto je len jeden z tých miernejších osudov niektorých ľudí.
Postavy tohto diela boli pre mňa malým sklamaním keďže podstatnej úlohy v príbehu sa zhostili iba dvaja, teda v podstate traja muži a aj tí boli z určitého pohľadu idealizovaný. Hlavný hrdina a akési stelesnenie dobra predstavuje vyvolený Mon Lester, ktorý má veľkú moc ako hlavný inšpektor. Mon Lester je nesmierne inteligentný, prefíkaný a šikovný človek so zmyslom pre spravodlivosť, aj keď ju nie vždy mal možnosť vykonať. Na druhej strane stojí zas stelesnenie zla, Cornelius Zwada. Tento muž, taktiež veľmi mocný politik a vyvolený, je prehnilý, krutý a chamtivý sadista. Zvyšné postavy boli buď nevýrazné, nedôležité alebo občas aj nedopracované, teda aspoň z môjho uhlu pohľadu.
Úryvok:
"Co je to - opú?" divil se Mon Lester.
"Opi jsou zvláštni trubci. Nic nedělají, jen sa rvou o moc a o samice - tak říkají dělnicím. A žijí ve zcela zvláštni plástvi, kde kromě nich jsou i trubci zcela jiných tvarú."
"To je pohádka, příteli," protáhl rysy Mon Lester...
Záver samotnej knihy bol taktiež trochu slabý. Práve z konca som mal jemný dojem akejsi uponáhľanosti. Rozhodne by som si vedel predstaviť lepší, obšírnejší a teda aj zaujímavejší koniec. Aj napriek spomínaným chybám sa mi dielo páčilo a veľmi ma zaujalo autorove poňatie možnej budúcnosti celej spoločnosti. Najlepším detailom na celom diele bola rozhodne prepracovanosť celej Plástve, kde mysleli skoro na všetko. Na ďalšie časti tejto série sa rozhodne teším.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára