Myslím si, že dielo mladej anglickej autorky Samanthy Shannon s názvom Kostičas netreba veľmi predstavovať. Táto scifi kniha získala vo svete veľký úspech. Získala prvé miesta v rôznych svetových rebríčkoch a bola preložená až do 28 jazykoch. Zaslúži si podľa mňa toto dielo toľkú chválu alebo sa jedná len o ďalšiu knihu, ktorá si získala popularitu vďaka dobrej reklame?
Vydavateľstvo: Host
Počet strán: 480
Rok vydania: 2014, 1. vydanie originálu: 2013
ISBN: 978-80-7294-902-1
Preklad: Lenka Kapsová
Preklad: Lenka Kapsová
Väzba: viazaná
Samé veštenie!
Píše sa rok 2059 a svet už dlhé roky nie je taký aký ho poznáme my. Medzi ľuďmi sa začali objavovať takzvaní neprirodzení. Neprirodzení sú ľudia s rôzne silnými jasnovideckými schopnosťami, schopnosťami napojiť sa na éter. Vláda sa za každú cenu snaží neprirodzených chytať a uväzniť, ako keby predstavovali nejakú chorobu, a podniká proti nim rôzne bezpečnostné opatrenia. Mladá Paige patrí taktiež k týmto jasnovidcom a aby toho nebolo málo, patrí k tým vzácnym, silným. Jedného dňa sa však všetko pokazí a Paige je chytená. Chytením však jej problémy ešte len začínajú. Takto sa začína boj nie len o slobodu, ale možno aj o osud celého ľudstva.
Svieži, ale občas trpký príbeh...
Prvá vec, ktorou ma Kostičas hneď zaujal bola myšlienka janovidectva a svet, ktorý autorka vytvorila. Keďže som sa s podobnými vecami pri čítaní ešte nestretol, tak mi to prišlo také nové, osviežujúce. Všade prítomné tajomstvá a neznalosť vo mne prebúdzal čoraz väčší záujem "hltať" ďalšie stránky. Dej hoci postupoval plynule a nebránil sa ani poriadnej dávke akcie, zrady, priateľstva, politike, lásky, ale v celku predstavoval len akýsi úvod do celej série, teda bez odhaľovania väčších zásadných informácii/ plánov.
Príbeh sa prelínal so spomienkami na Paiginu minulosť. Vďaka týmto "flash-backom" som dostal možnosť nahliadnuť do minulosti hlavnej postavy. Všetko bolo v poriadku, až do doby, keď sa objavila "tá depresívna" spomienka, ktorá brzdila Paige v zlepšovaní sa. Táto spomienka mi pokazila celý zážitok z knihy. Nie len, že to bola, aspoň podľa mňa, prehnaná hlúposť, ale navyše sa tam vôbec nehodila.
Hlavná postava predstavuje bojovnú, nebojácnu, odvážnu ženu, ktorá sa nebojí postaviť ani tomu najtvrdšiemu súperovi. Táto jej odvaha a nebojácnosť až príliš často hraničili s tvrdohlavosťou a hlúposťou, avšak aj napriek tomuto som rád, že sa v priebehu deja vyvíjala a zlepšovala.
Poslednú vec, ktorú by som knihe vytkol bolo až prílišné použitie vymyslených/ cudzích výrazov, v ktorých som sa väčšinu knihy strácal. Vďaka vysvetlivkám a tomu, že sa jedná len o začiatok väčšej série, kde sa s tými výrazmi budem ešte veľmi často stretávať, sa však dá táto drobnosť prehliadnuť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára